Pol roka po krvavých udalostiach ma navštevuje už po ktoviekoľkýkrát vyšetrovateľ, aby spísal zápisnicu. Podľa novej verzie vyšetrovateľov už nie som iniciátorom krvavých udalostí a nepovraždil som všetkých piatich príslušníkov, ktorí prišli pri masakre o život. No dvoch zavraždených mi pre istotu nechávajú na triku. Slobodníka mi ponechali na základe Valterovej výpovede. Valter tvrdil, že keď za ním prišiel do kancelárie Dilino, mal v ruke ozubený nôž, ktorý nebol od krvi. Nebola to samozrejme pravda, pretože nôž s ozubenou čepeľou som mal v tej dobe ja. Valterovu výpoveď ostatne vyvrátil aj výchovný, ktorý presne tak, ako samotný Dilino, vypovedal, že keď si pre neho Dilino prišiel hore na poschodie, mal v ruke nôž s hladkou čepeľou a s rukoväťou z parožia. Lenže prokurátor si už urobil svoju verziu udalostí a vyšetrovateľ si ju aj proti vlastnému presvedčeniu osvojil. Teraz je vyšetrovateľ v delikátnej situácii a preto sa mi zdôveruje so svojím vnútorným presvedčením:
„Vy mi do tej skladačky nezapadáte. Boli ste v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Viem, že ste nikoho nezabili, ale máte smolu. Zhora, z hodne, hodne vysoka je nariadenie, aby ste boli odsúdený za dve vraždy. Do tohto prípadu je zainteresovaných veľa ľudí a tí chcú pomstu, nie spravodlivosť. Preto je jedno, čo mi poviete. Ja to napíšem, ale budú ma za vami posielať dovtedy, kým nedostanú to, čo chcú. Je mi to ľúto – kvôli vám -, pretože vyzeráte ako inteligentný a seriózny človek, ktorý sa zhodou okolností ocitol na nesprávnom mieste.“
Nato odpovedám:
„Viete čo? Napíšte tam, čo chcete! Mne je to jedno. Alebo tam napíšte, že som povraždil všetkých a svojich komplicov prinútil pod hrozbou likvidácie ísť so mnou! Oni dostanú nízke tresty a ja takto skoncujem so svojím životom. Ale o pár mesiacov budete Timiho a Kamila a možno aj iných znovu vyšetrovať pre vraždy! Toto chcete?“
„František, toto nerobte! Ak ich zachránite lžou a oni potom niekoho zabijú, padne to na vašu hlavu.“
„Prečo na moju? Na vašu hlavu to padne, lebo vy nechcete počuť pravdu.“
„Miloš, ja pravdu poznám. Počuť ju nechce niekto iný.“
„Tak napíšte, čo chcete a ja vám to podpíšem! Je mi jedno, čo so mnou bude. Nemám už čo stratiť a môj život nemá zmysel.“
Po mojom rozhovore s vyšetrovateľom ma navštevuje aj štátom mu pridelený obhajca. Ten je jadrný a nerobí nijaké okolky.
„Budem k vám úprimný a stručný. Nikto vás nechcel obhajovať. Ľudia vás nepoznajú. Nevedia, aký v skutočnosti ste. Máte povesť beštiálneho vraha, ktorého z vás urobili média. Nechcite ani vedieť, čo mi hovoria ľudia, keď sa dozvedeli, že vás budem obhajovať! Ste vopred odsúdený a poviem vám to priamo – nemáte šancu dokázať, že nie ste vrahom. Chcú vašu hlavu zato, že ste nezastavili Timiho pri vraždení. Majú svoju vlastnú verziu a vy na tom nič nezmeníte. Hrozí vám doživotie, ale ak priznáte aspoň jednu vraždu, môžeme z toho urobiť dvadsaťpäťročný trest. Veď ste prvotrestanec. Čo vy na to?“
„Teba by som chcel vidieť, ako by si zabránil tej masakre, ty chytrák! Každý z vás je múdry po bitke. Teraz som už aj ja múdrejší,“ myslím si v duchu.
Nahlas však hovorím:
„Čo ja na to? Ja na to, že vraha zo mňa neurobili média, ale prokurátor a vyšetrovateľ. Oni predsa oboznamujú média s vyšetrovaním tohto prípadu. Média oznámili verejnosti len to, čo počuli od prokurátora a vyšetrovateľa. A čo sa týka vášho návrhu na dvadsaťpäťročný trest, ten je pre mňa neakceptovateľný. Nikdy sa ja nepriznám k vražde, ktorú spáchal niekto iný, len preto, že si to praje pán prokurátor. Je mi jedno, čo so mnou bude, ale nepriznám sa k tomu, čo som neurobil!“
Obhajca sa tvári sklamane, ale nemieni hneď kapitulovať. Urobí ešte jeden pokus nahlodať moje odhodlanie.
„Ako chcete, ale robíte chybu. Keby ste priznali jednu vraždu a prejavili ľútosť, o pár rokov ste mohli byť vonku. No keď nechcete, je to vaša vec. Budem vás obhajovať, ako chcete.“
Týmto sa rozchádzame. Po návrate do cely sa v mojej hlave preháňajú divoké neučesané myšlienky.
„Načo vlastne mám ďalej žiť a čakať vo väzení na smrť, keď to môžem ukončiť sám? Aj tak som pre ľudí odpad spoločnosti. Parazit, ktorý sa priživuje na daniach čestných ľudí. Veď všetci väzni, či už tí menší grázlici, alebo tí, ktorí popáchali najohavnejšie trestné činy, žijú vo väzení z peňazí daňových poplatníkov. Vo väzení práce niet a pre tých, čo majú vysoké tresty, ani nebude. Z bezpečnostných dôvodov. Nuž a čakať na smrť niekde v cele, pochovaný zaživa – to nie je pre mňa. Porobil som chyby, tak za nich zaplatím životom. Sám si ho zoberiem a to bude úľava pre všetkých. Ľudia predsa páchajú samovraždy, keď stratia majetky, tak načo mám žiť ja, ktorý som stratil úplne všetko, čo som na tomto svete mal?! Vlastne už ani nežijem, iba existujem. A načo je dobrá takáto existencia? Načo som bol na tomto svete a načo som tu teraz? Descartes povedal: ´ Myslím, teda som.´ Lenže Descartes nepovedal, prečo tu som. K čomu je dobré, aby som tu bol? Kto mi to povie? Kto mi vôbec môže povedať, načo som na svete? Žeby sám človek mal vedieť, načo je na tomto svete? Len tak sám od seba? Alebo si každý sám určuje cieľ a zmysel svojho bytia?
Ak by som bol vynálezcom a vynašiel by som nejaký stroj, ja, jeho konštruktér, by som najlepšie vedel, na čo ten stroj je, i ako pracuje. Mojím stvoriteľom bol otec s matkou, ale oni sami nevedia, načo sú. Vlastne môjho otca sa to už netýka, pretože je dávno mŕtvy.
Mám tu Bibliu a v nej sa píše, že stvoriteľom človeka je Boh. No ak je Boh skutočne stvoriteľom človeka, musí On najlepšie vedieť, načo tu človek je. Boh predsa musel človeka stvoriť pre nejaký cieľ. Ale aký je ten cieľ? Boh musí vedieť, načo som tu ja a prečo tak zle fungujem. Podľa všetkého totiž fungujem veľmi zle, keď som sa ocitol na tomto mieste - v hoteli pre zločincov, v ktorom netreba platiť za nocľah.
Zdá sa, že som do Biblie málo nazeral. O Biblii sa hovorí, že cez ňu Boh komunikuje s ľuďmi. Slová v Biblii sú pokladané za slová samotného Boha, ktorý ich zvestoval ústami prorokov, apoštolov a evanjelistov, ale aj iných vyvolených, ako boli kráľ Dávid, či jeho syn Šalamún a mnohí iní. Odpoveď na moju otázku mi môže dať len Boh. Lenže návod na to, ako sa s ním kontaktovať, je podľa všetkého v Biblii, takže sa predsa len budem musieť pozrieť do Biblie a zistiť niečo viac o mojom stvoriteľovi, ale aj o spôsobe, ako sa s ním kontaktovať.
Zdá sa, že to najdôležitejšie som vo svojom živote zanedbal. Existoval som a užíval som si života, nepoznajúc zmysel toho všetkého. Myslel som si, že podstatou života je živočíšna reprodukcia a zanechanie potomstva, ale dnes viem, že v tom zmysel života nie je. Alebo prinajmenšom nie jediný zmysel života.
Ak je Boh stvoriteľom človeka, potom je človek len Boží nástroj, ktorý Boh používa na reprodukciu, ale môže ho použiť aj na čokoľvek iné. A v tom je zrejme ten princíp. Mnohí ľudia, podobne ako ja, pravdepodobne nevedia, načo majú byť použití a načo sú na tomto svete. Dobrí kresťania to iste vedia. Ja som tiež kresťan a neviem to. Zrejme nie som dobrý kresťan, ale aj tak chcem vedieť, načo som na tomto svete.“
Po takýchto kostrbatých špekuláciach beriem do rúk Bibliu, ktorú mi raz dal jeden kňaz. Prijal som ju vtedy od toho kňaza skôr ako symbol dobrej vôle, než ako svoju skutočnú potrebu a doposiaľ som ju ani neotvoril. Nepovažoval som za potrebné zaoberať sa ňou. Veď som ju prijal len preto, aby tomu kňazovi urobil dobre. Tak som to aspoň doposiaľ chápal. Až teraz zisťujem, že dobre som urobil nie ja kňazovi, ale že ten kňaz urobil dobre mne. Vlastne som už Bibliu tak trochu poznal aj predtým. Čítal som ju aj v minulosti, ale považoval som ju za knihu židovských a kresťanských bájí. Čítal ju tak, ako čítame trebárs antické báje a mýty, a nemienil sa nejak hlbšie zaoberať jej štúdiom.
„Veď kto by čítal také bájky?“ myslel som si neraz predtým.
Teraz však otváram Bibliu s iným úmyslom a čítam ju inými očami. Čítam a čítam a nemôžem odtrhnúť zrak od tejto úžasnej knihy. Už to nie je tá rozprávková kniha, za akú ju kedysi považoval, ale je to ozajstný prameň živej sily.
Prečítam si v Biblii, že Boh je otcom všetkých ľudí. Veď v modlitbe Otče náš Ho nazývame Otcom.
„To teda znamená, že sa k nemu máme správať tak, ako sa správame k svojmu pozemskému otcovi, a poprosiť ho o to, čo potrebujeme,“ rozumujem.
Potom sa však zamýšľam nad tým, čo ma najviac trápi:
„Ja potrebujem vedieť, načo tu som a aký má zmysel toto moje zbabrané pozemské putovanie. Tak sa na to Boha opýtam tak, ako by som sa pýtal svojho pozemského otca, ktorého sa už na nič pýtať nemôžem, pretože je tam, na druhej strane priepasti, oddeľujúcej tento svet od onoho sveta. Nevidím ho síce, ale viem, že tam je. Boha tiež nevidím, ale to, čo som sa o Ňom dočítal v Biblii, ma presvedčilo o tom, že Boh skutočne existuje.“
Je to zvláštne, ale čím viac čítam Bibliu, tým pevnejšie je moje presvedčenie o tom, že Boh je mojím skutočným Otcom. Ba nielen mojím Otcom, ale aj Otcom všetkých ľudí.
„Doteraz som chápal Boha, ako čosi, čo síce jestvuje, alebo lepšie povedané, čo by aj mohlo jestvovať, ale so mnou to nemá príliš veľa spoločného,“ špekulujem znovu, „no začínam veriť, že Boh môže byť prostredníctvom Ducha Svätého v každom človeku, ktorý sa odovzdá do Božích rúk. Prostredníctvom Ducha Svätého vedie Boh ľudí. A cez Ducha Svätého by som s ním mohol byť aj ja spojený a mohol by som sa dozvedieť všetko, čo chcem. No je tu jeden problém. Boh je síce mojím Otcom, ale v Bibli sa hovorí:
´Ajhľa, ruka Hospodinova nie je prikrátka zachraňovať a jeho ucho nie je tak nedoslýchavé, aby nepočulo. Ale vaše neprávosti sa stali hrádzou medzi vami a vaším Bohom. Vaše hriechy zakryli Jeho tvár pred vami, takže nepočuje. ( Iz 59, 1-2 )´
Ja som predsa hriešny. Hrešil som dennodenne tak myšlienkami, ako aj slovami a skutkami. Teda ako sa ja môžem kontaktovať s Bohom, keď je medzi nami taká mohutná hrádza mojich zlých skutkov?“
Takéto špekulácie ma nútia znovu a znovu sa vracať k Biblii, ktorá sa pre mňa zrazu stáva skutočnou Knihou života. Snažím sa nájsť v Biblii nejakú povzbudivejšiu správu pre seba. Boh mi určite niekde zanechal odkaz, len ho treba nájsť a správne dešifrovať. Určite je nejaký spôsob, ako sa dostať k Bohu aj cez bariéru našich hriechov. Veď v Biblii som čítal aj čosi o Ježišovi, ktorý prišiel zachrániť hriešnikov, a keďže ja som sa považoval za jedného z najväčších hriešnikov, chcel som zistiť, či by Ježiš mohol pomôcť aj mne, a či by Hospodinovo ucho vypočulo moje náreky. V mojej predstave Ježiš mohol byť ten, ktorý mi pomôže otvoriť tie masívne dvere do vedľajšej izby, kde sedí Otec, s ktorým chcem komunikovať.
V ten deň postupne čítam všetky evanjeliá, ktoré píšu o Ježišovi, aj Skutky apoštolov. Večer líham do postele s riadnym zmätkom v hlave, plný dojmov z čítania Knihy života. Každé slovo tejto knihy ma oslovuje. Mám pocit, že všetko, čo sa tam píše, sa ma bytostne dotýka. Mnohému síce nerozumiem, ale som rozhodnutý hneď ráno začať znovu čítať Bibliu a čítať ju dovtedy, kým jej neporozumiem.
Na druhý deň hneď po budíčku som znovu zahĺbený do štúdia Biblie. Začínam s evanjeliami. Som uchvátený. Ten Ježiš, ktorého som predtým považoval za vodcu akejsi židovskej sekty, ma priťahuje ako magnet priťahuje železné predmety. Teraz už chápem, že som sa mýlil a že Ježiš je Boží Syn, ktorý sa narodil Márii nie po styku s mužom, ale po zoslaní Ducha Svätého, z ktorého počala dieťa. Už ho nemôžem pokladať za vodcu akejsi náboženskej sekty, lebo Ježiš v Jánovom evanjeliu hovorí:
„Ja som vzkriesenie a život. Kto vo mňa verí, bude žiť, aj keď by umrel, ... (J 11, 25)“
Na inom mieste hovorí:
„Ja som cesta i pravda i život a nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.
( J 14, 6 )“
A potom v každom evanjeliu odpúšťa ľuďom hriechy, ktoré môže odpustiť jedine Boh. Odpúšťa hriechy všetkým, ktorí Ho prosia o pomoc. Odpúšťa im tak, ako keby sa prehrešili proti Nemu a tým sa stavia do role Boha, ktorým aj je.
Moja myseľ horúčkovito pracuje. Neusporiadané myšlienky sa mi divoko honia v hlave a ja sa stoj čo stoj snažím pochopiť zmysel svojho jestvovania.
Ježiš odpúšťal všade a každému, kto Ho poprosil o pomoc a s láskou prijal do svojho srdca každého hriešnika. Nikto zo Židov nepokladal Ježiša za blázna. Samotní farizeji i saduceji Ho pokladali za Učiteľa, ale práve to, že sa staval do role Božieho Syna, ich pohoršovalo. Takže Ježiš musel byť buď Boží Syn, alebo blázon, keď sa vyhlasoval za Božieho Syna. Opakovaným čítaním evanjelií sa čoraz viac utvrdzujem v presvedčení, že Ježiš bol a je Boží Syn.
Na druhý deň večer pokľaknem k posteli a vyznávam:
„Pane, verím, že si Boží Syn, a že si prišiel na túto zem do špiny a hriechu i kvôli mne hriešnemu. Je mi ľúto, že som ubližoval sebe i iným ľuďom. Ľutujem, Pane, že svojimi hriechmi som sa pridal k tým, ktorí Ťa ponižovali, opľúvali, zbičovali a nakoniec ukrižovali. Pane, Ty si čistý a bez hriechu prešiel tým, čím ja prechádzam špinavý a hriešny. Aj mňa, Pane, nenávidia za niečo, čo urobil ktosi iný. Dobili ma i opľuli. Moja rodina i priatelia ma opustili, ale Ty, ako Boh, to určite vieš. A keďže aj Ty si tým prešiel, najlepšie chápeš, ako sa cítim, aký som zdrvený a bezmocný. Neviem sa, Pane, modliť. Nikdy som sa nemodlil. Ty si sa modlil k Otcovi stále. Prosím Ťa, Pane, nauč ma modliť sa k Otcovi! A prosím Ťa, Pane, očisť ma od hriechov, nech môžem komunikovať s Otcom a dozvedieť sa, načo vlastne som na tomto svete a prečo bol môj život živorením a nie žitím!
Ty, Pane, hovoríš, že si pravdou, cestou i životom, tak buď mojím životom! Celý Ti ho odovzdávam a tak spoznám pravdu, ktorú som tak dlho hľadal, i cestu, po ktorej ma povedieš. Mnohému, Pane, nerozumiem, preto Ťa prosím: daj mi porozumieť tomu, čo bolo predo mnou skryté len preto, že som sa venoval lesku a zvodom tohto sveta! Očisť, prosím, moje srdce i moju myseľ pre veci dobra, lásky, milosrdenstva a večnosti! Ty sám, Pane, si láskou, i milosrdenstvom, preto Ťa prosím - vstúp do môjho srdca, nech z neho potečie prúd živej vody, z ktorej sa bude môcť napiť každý, kto kráča touto púšťou života a je smädný! A teraz to najdôležitejšie: Pane, Ty si povedal, že čokoľvek budeme prosiť v Tvojom mene, to nám náš nebeský Otec dá. Ja Ti verím, Pane, preto prosím nášho nebeského Otca, aby potešil srdcia manželiek, matiek, otcov i príbuzných tých povraždených príslušníkov. Prosím Teba, Otče, v mene Tvojho Syna, Ježiša Krista: buď Otcom sirotám, ktoré ostali po mŕtvych príslušníkoch, a buď ich oporou a ochrancom! Žehnaj, prosím, ich rodinám a pomáhaj im! Prosím Ťa, Otče, v mene Tvojho Syna: buď Otcom a staraj sa o moje deti! Odvráť, prosím, Marínu, od jej cesty hriechu! Pomáhaj jej, prosím, a urob ju dobrou matkou! Amen!“
Pri rozhovore s Bohom mám pocit, že Ježiš je naozaj prítomný v miestnosti, v ktorej sa nachádzam. Zdá sa mi, ako keby mi Ježiš hovoril:
Klopal som na bránu tvojho srdca a chcel som vstúpiť, ale ty si mi ju neotvoril. Tam, kde ma nechcú prijať, ja nevstupujem nasilu. Dnes si pre mňa otvoril svoje srdce a ja do neho s radosťou vstúpim, priateľ môj.
Po prvýkrát po dlhej, predlhej dobe zaspávam uvoľnený, pokojný, slobodný vo svojom srdci. Prestal som sa zaoberať myšlienkami na smrť. Spoznal som Ježiša, ktorý mi dal pokoj i slobodu, po akej túžia mnohí tí, čo sú mimo väznice a voľne si chodia po slobode. Ježiš sa mi stal priateľom, o ktorom viem, že ma nikdy nepodrazí a neopustí. Cítim Ježišovu prítomnosť a spoznávam Jeho Božskú moc.
Začína mi písať moja sestra i dedo, u ktorého v detstve vyrastal. Ozýva sa mi jedna kantorka z Prahy, ktorá mi všemožne pomáha a zásobuje ma kresťanskou literatúrou.
Dni, týždne i mesiace ubiehajú a ja stále viac a viac spoznávam Ježiša a zdokonaľujem sa v teológii. Po mesiacoch mi Boh dáva odpoveď na otázku prečo žijem. Tá odpoveď znie: žiješ preto, aby si bol smerovou tabuľou pre blúdiacich. Pre takých, akým si bol aj ty. A žiješ aj preto, aby si po živote na tejto zemi, na ktorej si len návštevníkom – lebo každý kresťan má svoj pravý domov v nebesiach – spočinul v Božom objatí tak, ako každé jeho dieťa.
Komentáre
Prehľad komentárov
Bývam v Holandsku a som dnes šťastná žena? Ja som si povedal, že každý veriteľ, ktorý by mohol zmeniť môj život a život mojej rodiny, doporučím im každú osobu, ktorá hľadá pôžičku. Ak potrebujete pôžičku a ste si stopercentne istí, že pôžičku splatíte, kontaktujte ich a povedzte im, že sa na vás obrátila pani Fayeová. sabinhelps@gmail.com alebo jej odkaz na +79267494861.
pôžičku
(Faye Miller, 13. 4. 2020 23:38)