Ešte do návratu Tiborovho zajačika sa dennodenne stretávam so všetkými v Dilinovej cele. Vo veľkom sa tam popíja a Dilino všetkých ohuruje svojimi historkami. Po krátkej dobe však znepokojene konštatujem, že čosi nie je v poriadku. Vždy, keď prichádzam do Dilinovej cely, všetci ostatní tam už sú a vážne o čomsi debatujú. Akonáhle ma však zbadajú, zmenia tému a debatujú o svojich nočných homosexuálnych orgiách. Toto ma mimoriadne popudzuje. Mám aj dosť vlastných vážnych starostí. Obávam sa, že stratím Marínu a deti.
„Mať tak vaše starosti!“ pomyslím si neraz na margo správania sa svojich spoluväzňov.
V utorok, týždeň po mojom i Dilinovom návrate z eskorty, sa vracia Dilinov zajačik Kamil. Dilino sa s ním - celý nedočkavý - ihneď pomiluje a večer si ma dá zavolať na jednanie vo svojej cele. Ako vždy, keď prichádzam do jeho cely, sú tam pokope už všetci ostatní. Sedia za stolom v družnom rozhovore a nalievajú si lampáše chlastom. Keď Dilino zaregistruje môj príchod, ohlasuje mi:
„Teraz, v sobotu, ideme na útek. Všetko platí tak, ako sme sa dohodli.“
„A ako sme sa dohodli?“ nezapriem v sebe zádrapčivú náturu.
Namiesto Dilina odpovedá Laco:
„Predsa, to je jasné! Tu, na oddieli, poviažeme referentov, prezlečieme sa do uniforiem a ideme na bránu. Tam je to vybavené, takže budeme hrať, že je to prepad, a oni sa dajú odzbrojiť a poviazať. A potom – zbohom, náš milý penzionát!“
Lenže mňa nemožno len tak ľahko opiť rožkom.
„Nechápem, prečo máme hrať na bráne prepad, keď tam sú všetci podplatení. Proste, dajú sa zviazať pokorne ako ovečky a je to! Prečo chceš podplatených prepadávať?“
Laco sa netrpezlivo pozrie na Dilina a napije sa vína, ktoré má naliate v pohári. Po krátkej chvíli sa ticho ozve:
„Tak sme sa dohodli s tými na bráne. Prepad musí vyzerať autenticky. Bachári z brány na tom trvajú, ba dokonca niektorí chcú, aby sme ich aj udreli. To aby im neskôr uverili, že sa pri prepade bránili. Veď čo by mali z peňazí, ktoré dostali od Timina a Krpatého, keby ich potom zavreli zato, že nám pomohli ujsť?“
Mňa však toto všetko irituje a okamžite schládzam Lacovo organizátorske nadšenie:
„A ty to všetko odkiaľ vieš? Ja som sa domnieval, že to vybavoval Timi. Čo si ty? Vari jeho hovorca?“
„No vieš,“ ozve sa celý nesvoj Dilino, „ peniaze som dal Lacovi a on ich dal jednému z bachárov. Ten ich mal rozdeliť i ostatným. Totiž Laco mu poskytoval sexuálne služby... Ale radšej by som o tom nehovoril. Je to ženatý chlap.“
„Tsss,“ vykĺzne mi z úst.
„To sú magori! Čím ďalej, tým lepšie! Že si ja začínam s týmito magormi!“ myslím si vzápätí.
„Neviem, Dilino, akú hru to so mnou hrajete,“ hovorím potom nahlas, „ale sústavne sa zaplietate do vlastných lží. Raz mi poviete to, potom ono. Sústavne čosi iné. Dal som vám slovo, že idem s vami, takže sa snažím svoje slovo dodržať. Budem vám robiť aj vodiča až pokiaľ to bude nutné, ale potom vás už viac nechcem vidieť.“
Po týchto slovách sa otáčam a padám preč. Hneď za mnou vybehne Dilino a zastavuje ma na chodbe slovami:
„Neblázni, Miloš! Niektoré veci sme ti nepovedali, pretože niektorí chlapci ťa tak dobre nepoznajú a nechcú riskovať. Sú opatrní. Nemôžeš im to mať za zlé! Poď! Vypime si! Nemusíme byť priatelia, ale ako partneri na úteku si predsa môžeme vypiť.“
Aby som mal pokoj, odvetím mu na to, že ich všetkých chápem, hoci v skutočnosti nechápem vôbec nič. Idem si zacvičiť. V hlave mi však víria neodbytné myšlienky. Čosi – ten môj šiesty zmysel - mi neomylne nahovára, aby som sa vrátil z kratšej cesty. Cesta, na ktorej som sa ocitol, vedie po tenkom ľade. S týmito magormi ma určite nič dobré nečaká. Je to príliš riskantné. Kto môže zaručiť, že všetko pôjde naozaj tak hladko, ako mi to maľujú Dilino s Lacom? Čo ak dôjde k nepredvídateľným okolnostiam?
Som rozpoltený. Mám zlé tušenie a najradšej by som cúvol. Lenže už som raz dal slovo a nechcem, aby ma spoluväzni považovali za podrazáka. Podrazáctvo sa v kriminále neodpúšťa. Čo teda robiť? Je to ťažká dilema a ja sa dlho nedokážem zbaviť pochmúrnych myšlienok.
V ten deň sa už s komplicmi nestretávam. Nevidím sa ani s Maťom, ktorý ostáva spať v Dilinovej cimre. Na druhý deň prichádza za mnou Laco a ospravedlňuje sa mi za včerajšok. Neskôr prichádza aj Dilino a ostatní. Prinášajú proviant – zákusky a niekoľko fliaš vína. Rozprúdi sa bujará zábava. V miestnosti sa ozývajú vtipy, sprevádzané salvami smiechu, hra na gitare a spev. Téma úteku je v týchto chvíľach tabu. Vo štvrtok sa situácia opakuje. Koncom týždňa dochádza vo väznici k istému oživeniu, o ktoré sa postará Krpatý.